Keď je pes čistokrvný? – Poľský kynologický klub

Smerodajný je teda jedine dôkaz o rasovej príslušnosti, keď s istotou vieme, že zviera nielen vyhovuje štandardu plemena, ale nezmenené odovzdáva svoje kvality aj svojim potomkom. Aby sme sa však vyhli príliš komplikovanému spôsobu určovania čistoty plemena zvieraťa skúmaním jeho potomkov, v praxi sa to obmedzovalo len na skúmanie jeho predkov. Na základe týchto predpokladov bol princíp prijatý pre účely kynologického chovu, že pes je potom čistokrvný, keď spĺňa nasledujúce podmienky:
- zodpovedá štandardu plemena,
- má aj rasových predkov až do štvrtej generácie dozadu.

Prvú podmienku nie je pre kvalifikovaného človeka ťažké skontrolovať, pri kontrole druhej by bolo potrebné preskúmať všetkých predkov až po štvrtú generáciu dozadu, čo je samozrejme prakticky nemožné. Preto sa zaviedli plemenné knihy, vrátane metrík a popisov všetkých psov, ktoré tvoria plemeno. Na základe týchto kníh vydávajú kynologické spolky preukazy o pôvode psov od ich rodičov v nich zapísaných. Rodokmeň (ang. — rodokmeň, nie M. - Rodokmeň alebo rodokmeň) obsahuje názov vydávajúceho združenia, meno chovateľa (zvyčajne majiteľ sučky), názov ohrádky (chov), pohlavie a meno psa, jeho dátum narodenia a priebežné číslo, pod ktorým bol zapísaný v plemennej knihe, mená a evidenčné čísla všetkých jeho predkov až po štvrtú generáciu dozadu a prípadné poznámky k vyznamenaniam, ktoré predkovia získali na výstavách alebo úžitkových skúškach (pre úžitkové plemená). Psy nových plemien, ešte bez rodokmeňov alebo v mladších chovateľských zväzoch, zapadá do tzv. predbežná účtovná kniha. Pes môže byť sám, alebo jeho potomstvo, prevedené na tzv. Hlavná kniha, ak sa samozrejme potomstvo ukáže, že pes zodpovedá vzoru.

Zárukou je teda rodokmeň, že pes pochádza z preskúmaných a registrovaných predkov. Rodokmeň je platný len vtedy, pri vydaní zväzom, ktorý dáva záruku, že množiarne jeho členov sú pod svedomitou odbornou kontrolou. Všetky tzv. súkromné ​​rodokmene, vystavené samotnými chovateľmi, sú bezcenné a sú vypočítané len na naivite neznalého kupca psov.

Svedomití chovatelia vytvárajú zväzy pracujúce v prospech chovu jedného alebo viacerých príbuzných plemien.

V západnej Európe a Amerike je organizácia chovateľských zväzov rozsiahla, ktoré sa zasa združujú v národných chovateľských zväzoch, a tieto opäť tvoria medzinárodnú kynologickú federáciu (FCI - Medzinárodná kynologická federácia) so sídlom v Thuine (Belgicko).

V Poľsku nebolo v medzivojnovom období kynologické hnutie také rozsiahle ako dnes a bolo rozdelené do niekoľkých odborných alebo regionálnych klubov.. Krátko pred druhou svetovou vojnou sa objavili snahy o organizáciu kynológie. V dôsledku týchto snáh bola schválená (6. IV. 1939) štatút Poľskej kynologickej jednoty ako jedinej organizácie spravujúcej kynológiu v Poľsku. Nasledujúce organizácie boli zakladajúcimi členmi PKK:

1) Kennel Club v Poznani, založená v r 1934 r., združujúce cca. 260 členom. pod vedením Dr.E. Schwartza;

2) Veľkopoľský zväz poľovníkov v Poznani, Združenie chovateľov hrubosrstých stavačov, založená v r 1931 r., združujúce cca. 500 príslušníci na čele s plk.. K. Chłapowski;

3) Racionálne poľovnícke združenie „Łowiec Wielkopolski” v Poznani, združujúce cca. 800 členov pod vedením Dr St. Celichowski; založená v r 1937 r.

4) Pointer Club v Poľsku, so sídlom vo Varšave, založená v r 1932 r., združujúce cca. 50 členov pod predsedníctvom Dr. M.. Bielawski;

5) Nemecký klub chovateľov psov v Poľsku, so sídlom vo Varšave, založená v r 1934 r., združujúce cca. 50 členov pod vedením inž. J. Dylewski;

6) Spoločnosť pre chov poľovných psov, so sídlom vo Varšave, založená v r 1928 r., združujúce cca. 165 členovia pod predsedníctvom W.. Garczyńskiego;

7) Setter klub v Poľsku, so sídlom vo Varšave, založená v r 1932 r., združujúce cca. 65 členov pod vedením B.. Incomers;

8) Spoločnosť milovníkov služobných psov v Poľsku, so sídlom vo Varšave, združujúce cca. 250 príslušníci na čele s plk.. St. Błocki;

9) Poľský zväz chovateľov čistokrvných psov so sídlom vo Varšave, založená v r 1934 r., (s pobočkami vo Ľvove a Bydgoszczi), združujúce cca. 360 členov pod vedením inž. M. Trybulski.

Tieto zväzy založili Poľský kynologický zväz, na čele s gen.. Olbrycht a B. Poď. V Máji 1939 r. PKK oznámila svoj vstup do FCI. K samotnej spolupráci však pre vypuknutie vojny nedošlo.

Treba to však spomenúť, že okrem spomínaných zakladajúcich členov PKK bola v Sliezsku silná organizácia - Sliezsky zväz čistokrvných a úžitkových psov. (predtým: Združenie chovateľov policajných psov v Chorzówe), čo dalo dokopy cca. 1500 členov a ktorí za autorského predsedníctva začali rokovania o vstupe do Poľského kynologického zväzu.

Druhá svetová vojna úplne zničila organizačnú prácu kynológov v Poľsku. Všetky knihy a záznamy sú stratené, a ešte horšie, veľa ľudí zomrelo, ktorý sa zaoberal kynológiou, Stratili sa aj takmer všetci psi zapísaní do vtedajších plemenných kníh.

V prvých rokoch po vojne úplný chaos spôsobený vojnovou devastáciou a zaujatie všetkých síl spoločnosti pri rekonštrukcii hospodárskeho a spoločenského života od nuly odsúval otázky kynológie do úzadia.. Až v máji 1948 r. skupina milovníkov čistokrvných psov založila Poľský Kennel Club, ktorá zasa sústreďovala pobočky založené v rôznych mestách, hlavne provinčných. V súčasnosti sú pobočky v nasledujúcich mestách:
Ja Varšava – XVII Jelenia Góra

II Krakov – XVIII Toruň

III Katovice – XIX Olsztyn

IV Chorzow – XX Wałbrzych

5. Bielsko-Biała – XXI Štetín

VI Białystok – XXII Lodž

VII Vroclav – Divízia XXIII rozpustená

VIII Poznaň – XXIV Kielce

IX Koszalin – XXV Lublin

X Gdansk-Sopot – XXVI. Čenstochová

XI Płock – XXVII Grudziadz

XII Bydgoszcz – XXVIII Zakopané

XIII Inowrocław – XXIX. Gorzów Wielkopolski

XIV Rzeszów – XXX Kalisz

XV Opole – 31 Chojnice

XVI Bytom – XXXII Zielona Góra