Učenie sa disciplíny (príchod psa na zavolanie)

Učenie sa disciplíny (príchod psa na zavolanie) je to vlastne veľmi jednoduché, vychádza z pudu svorky, prejavujúceho sa v podobe pripútanosti k sprievodcovi. Ak je toľko psov vycvičených podľa neoficiálnej formy „poď sem alebo nie“, po ktorej vlastne pes niekedy príde, niekedy nie, je to dôsledok takého častého nepochopenia psychiky psa. Pointa je, na vytvorenie reflexu u psa, že po pípnutí, napr. "poď sem", alebo poriadna píšťalka (neustále to isté, ale odlišné od tých, ktoré boli vydané za iných okolností), alebo optický signál (ohyb pána s potľapkaním vlastného stehna) existuje akcia, ktorá je pre psa príjemná - podanie chutného sústa alebo pohladenie.

Naučiť psa disciplíne, nemôžete vytvoriť situáciu, že vyvolávací signál môže predznamenávať aj niečo nepríjemné až bolestivé. Spomeňme si, že pes k vám ochotne príde, vtedy to však neurobí, keď alebo má pred sebou perspektívu niečoho atraktívnejšieho (naháňať sučku alebo mačku), alebo keď sa potešenie z priblíženia sa k pánovi spája so strachom z utrpenia nejakého druhu nepríjemnosti.

Od zaobstarania si psa by sme ho mali volať len kvôli príjemným veciam (kŕmenie, hra, spacer), aby si svoj plač nespojil so smútkom, ktorý mu spôsobil pán. Náš miláčik tak nemá zlé skúsenosti a má k nám úplnú dôveru, ktoré by sme nikdy nemali zlyhať.

Vytvorili sme tak sľubný stav pre obe strany, ideme na prechádzku so psom. Pes najprv chodí po lane, potom pomaly na nohe, nakoniec ho pošleme „ďalej!”, a po pár minútach si na seba spomíname. Pánovo volanie je príjemné, najmä, že so sebou nesie chutné sústo – odmenu za rýchly návrat. Pes teda prichádza na signál rýchlo a ochotne.

Panvica, spokojný so psom, opäť ho pustí signálom „vpredu!“. A teraz sa začína psia tragédia, vyplývajúce zo vzájomného nedorozumenia. Náš domáci miláčik, plný temperamentu a životnej zvedavosti, náhodou niekde pod medeným plechom vyplašil zajaca. zajac, ako tento zajac, nie je zvedavý na psích známych, začne utekať, podľa jeho povahy. Psovi sa otvoril nový svet. Prvýkrát vo svojom polročnom živote sa stretol s takou atraktívnou vôňou. Zdroj zápachu navyše uniká. Náš pes je prebudený volaním krvi, a večný inštinkt prenasledovania koristi ho núti ísť prenasledovať tak rýchlo, ako len dokáže. Žiaľ, majiteľ má iný názor a volá alebo píska. Pes je však tak zaujatý novou skúsenosťou, že nereaguje na volania. V tejto chvíli signál ,,poď sem” spája sa s príjemnými spomienkami, ale prenasledovanie neznámej koristi, ktorých útek prebúdza nevysvetliteľné pudy, je to oveľa krajšie. Takže sa správa ako dieťa, ktorý napriek tomu, že je dobre vychovaný, volí to príjemnejšie. Pán zostáva a hnevá sa ,,ten neposlušný pes, ktorý radšej počúval hlas krvi svojich predkov ako hlas sprievodcu. Ako prenasledovanie pokračuje, rozhorčenie pána nad počínaním psa narastá a narastá jeho hnev, ktorý ako vždy, tak a tu sa ukazuje ako najhorší poradca.

Nakoniec, „Nezbedník” stratil zajaca z dohľadu a vracia sa veselým poskokom. Pán ho brutálne chytí za krk a za sprievodu kázne ho bije príznakmi hnevu, v ktorých sa zvyčajne hovoria slová: „Volal som ti, Rogue, poď sem!” atď. Pes ničomu z toho nerozumie, a registruje ho len jeho myseľ: Zaujímavá bola vôňa hry, honba za rozkošným potešením, a návrat spôsobil ťažkosti, ktorý bol sprevádzaný zvukmi „Łobuz” a „poď sem!”, zatiaľ počuť len za pekných okolností.

Takto vzniká zmätok a nedôvera voči vám, pretože zvuky „Rogue” a „poď sem!„Boli spojené s nepríjemnými následkami.