Sluch

Sluch je u psov mimoriadne vyvinuté, oveľa citlivejšie ako u ľudí. Aj to sa našlo, že rozsah sluchu psa presahuje rozsah ľudského sluchu. Psie ucho zachytí zvuky s takou vysokou frekvenciou vibrácií alebo s takou vysokou výškou tónu, že si to takmer nevšimnete alebo vôbec (napr. kuknúť). Na to sa spoliehajú aj tréneri, pomocou tzv. nemé píšťalky, t.j.. píšťalky s tónom, ktorý je ľudským uchom sotva postrehnuteľný. Silná intenzita zvukov, napr. hluk prechádzajúceho vlaku, vírenie motora atď., pravdepodobne sú pre psa veľmi nepríjemné a možno mu spôsobujú bolesť citlivých sluchových orgánov. Preto na to psy nie sú zvyknuté, dokonca od prírody odvážny, od takýchto zdrojov hluku často v panike utekajú. Podobne psy nezvyknuté na premávku vo veľkomeste prejavujú v rušných uliciach silnú úzkosť.

Dobrý psovod nikdy nebude hovoriť nahlas so psom, ale naopak – sotva počuteľným šepotom. Zakríknutý pes po nejakom čase prestane venovať pozornosť hlasu svojho pána.

Zapamätanie citlivosti psa na akustické javy, vhodnou moduláciou môžeme hlas využiť ako účinný nástroj odmeny alebo trestu.

Pes nielenže zachytí najslabšie zvuky, ale tiež vie, ako ich neomylne umiestniť. Človek má túto schopnosť v malej miere. Okrem toho stojí za to zdôrazniť, že pes pri rozoznávaní ľudí nepoužíva len čuch, ale aj sluchu, pretože má výbornú sluchovú pamäť. Pamätá si a presne rozlišuje ľudské hlasy a kroky, ako aj rôzne charakteristické zvuky, ako napr. tony známej motorky alebo škrípanie auta na extrémne dlhé vzdialenosti. Nakoniec treba spomenúť, o ktorom navyše bude reč pri charakterizovaní jednotlivých typov psov, že rôzne rasy majú rôzny stupeň sluchu. Zvyčajne však aj tie najskromnejšie od prírody v tomto smere obdarené rasy ďaleko prevyšujú ľudí. V podstate psy so vztýčenými a pohyblivými ušami (napr. špic) majú lepší sluch ako ušaté psy.